Drevársky podnik Bučina Zvolen chcel vybudovať pre svoju výrobnú technológiu teplárenskú prevádzku. No keďže o dodávku tepla mali záujem viacerí odberatelia i mesto Zvolen na vykurovanie bytov, 26. 3. 1949 sa na Povereníctve priemyslu v Bratislave rozhodlo, že rozostavanú tepláreň dostavia podnik pre výstavbu energetických zariadení, ktorý prevezme všetky objednávky na technologické zariadenia, projekčné práce a bude rešpektovať umiestnenie stavby. Tepláreň teda prevzala v roku 1949 energetika. Pôvodná koncepcia závodnej teplárne nevyhovovala potrebám energetiky, lebo v lokalite Zvolen bol nedostatok el. energie, preto sa zmenila skladba pôvodne len teplárenských turbín aj na kondenzačné turbíny.

Výstavba teplárne sa uskutočňovala v zložitom období spoločenských zmien a častých reorganizácií v riadení. Menili sa investori (Elektrostav, Elektrostroj, Elektrovod, SSE B. Bystrica), menili sa stavební dodávatelia i montážne organizácie, čo bolo hlavnou príčinou dlhého trvania výstavby od r. 1948 do r. 1954. Do prevádzky bol uvedený kotol K 1 s výkonom 21,2 MWt, kondenzačná odberová turbína TG 1 s výkonom 4,95 MW, protitlaková odberová turbína TG 2 s výkonom 5,8 MW a kondenzačná turbína TG 3 s výkonom 3,7 MW. Následkom postupného nedostatku tepelného výkonu v zdroji pre dodávku tepla odberateľom, ako aj pre nevýhodné cenové relácie vyrábanej el. energie z kotlov spaľujúcich triedené uhlie a mazut sa obmedzovala ich prevádzka a r. 1980 sa najprv zlikvidovala turbína TG 1 a r. 1987 aj turbína TG 3.

2. etapa rozšírenia teplárne o dva kotly na spaľovanie mazutu, každý s výkonom 38,5MWt a protitlakovou turbínou TG 4 s výkonom 4 MW sa realizovala v r. 1972 – 1980. Súčasťou výstavby bolo i nové mazutové hospodárstvo so zásobnými nádržami mazutu a vodné hospodárstvo s úpravou vody demineralizáciou. Postupne sa uviedli do prevádzky nové výrobné kapacity, a to kotol K 4 r. 1975, kotol K 5 r. 1979 a turbína TG 4 r. 1980.

Po dobudovaní parovodu a horúcovodu pre vyvedenie tepelného výkonu r. 1970 sa postupne pripájali priemyselní odberatelia i bytová a komunálna sféra odberateľov tepla. Tieto zvýšené nároky tepelného výkonu si vynútili rozšírenie teplárne, čo sa realizovalo v 2. etape výstavby. Výstavba však neprebiehala v súlade s nárastom spotreby tepla u odberateľov, preto sa kritické obdobie r. 1979 riešilo inštalovaním mobilného kotla K 6 s výkonom 25 t/h, dovezeného z Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Pre kotly K 4 a K 5 sa postavil nový 120 m vysokým komín a na zlepšenie ekologických podmienok sa vybudovali dymovody roštových kotlov K 1-K 3 s nízkymi 16m vysokými plechovými komínmi, napojené do nového komína. Roštové kotly K 1-K 3, ktoré spaľovali nedostatkové hnedé triedené uhlie so stále sa zhoršujúcou kvalitou, a kotly K 4 a K 5 so spaľovaním mazutu, ktorého cena sa ustavične zvyšovala, boli dôvodom na spracovanie novej teplofikačnej štúdie pre riešenie výroby a dodávky tepla v lokalite Zvolen. Jej výsledkom bolo vybudovanie novej teplárenskej kapacity na spaľovanie hnedého prachového uhlia pod názvom Tepláreň B1 Zvolen, v ktorej sú nainštalované dva kotly s jednotkovým výkonom po 108 MWt, protitlaková turbína s výkonom 25 MW, vyvedenie tepelného výkonu do výhrevne Balkán a vyvedenie el. výkonu do 110 kV rozvodne Lieskovec. Tp B1 je vybudovaná vo svahovitom teréne po zlikvidovanej bytovej kolónii podniku Bučina ako jedinej vhodnej lokality nadväzujúcej na existujúce objekty starej prevádzky teplárne.

Dodávateľom technológie i montážnych prác rozhodujúcich technologických celkov boli Slovenské energetické strojárne Tlmače.

Kotly K 01 a K 02, ako aj turbína TG 01 boli postupne odskúšané a uvedené do prevádzky v r. 1992.

Teplárenský zdroj sústavy CZT Zvolen má celkový tepelný výkon kotlov pre dodávku tepla a výrobu el. energie 310,4 MWt. Inštalovaný výkon turbogene-rátorov je 43,9 MW. Dodávka tepla sa realizuje pre 30 odberateľov, pričom je zabezpečované vykurovanie 9200 bytov. Celková dĺžka primárnych rozvodov tepla v horúcovode je 9 km a parné rozvody majú 8 km.

V organizačnom začlenení je pod správu Teplárne Zvolen zaradená aj malá vodná elektráreň Zvolen-Slatina

Vodná elektráreň Zvolen-Slatina

Je vybudovaná v priehradovom objekte vodnej nádrže Slatina. VE je v prevádzke od r. 1958, má nainštalovanú Kaplanovu vertikálnu turbínu s výkonom 1,0 MW s úplne automatizovanou prevádzkou. Súčasťou VE je čerpacia stanica pre dodávku vody na technologické účely Teplárne Zvolen i pre drevársky podnik Bučina Zvolen. Čerpacia stanica má tri čerpadlá s výkonom 1 800 m3/h pre výtlak 26 m.